Turínske plátno: Ježišov rubáš alebo falzifikát?

Záhadná plachta s podobizňou ukrižovaného nedá mnohým spávať ani do dnešných dní. O žiadnom kuse látky v dejinách ľudstva snáď nebolo toľko rozpráv ako práve o Turínskom plátne. Ale poďme pekne po poriadku…

Presne 28. mája v roku 1898 sa jednou fotografiou spustila lavína udalostí. Bol to Secondo Pia – fotograf, ktorému ako prvému povolila cirkev odfotografovať vzácny kus látky – ľanovú plachtu – o rozmere na výšku 4,42 metra a šírku 1,13 metra. Táto plachta sa mala vystaviť pri príležitosti 400.výročia vybudovania božieho stánku.

V tmavej miestnosti, pri vyvolaní negatívu Pia nemohol uveriť vlastným očiam. Na plachte sa objavil zreteľný odtlačok nahého ľudského tela.  Črty tváre ukazovali bradatého muža stredného veku, ktorý mal dlhé vlasy. Na tele mal stopy rán, ktoré boli bez pochyby následkom ukrižovania. A presne vtedy sa spustila lavína vzrušujúcich udalostí ohľadom turínskeho plátna. Dodnes nebol žiaden kus látky podrobený takému rozsiahlemu výskumu.

Snáď všetky vedné disciplíny a najuznávanejší vedci v každej z nich sa začali predbiehať v odpovediach na rozhodujúce otázky. Je plátno, ktoré sa nachádza od polovice 16. storočia preukázateľne v Turíne, skutočne tým ľanovým rubášom, do ktorého podľa židovských zvykov Ježiša po ukrižovaní zabalili a uložili do hrobu? Alebo je to iba falzifikát?

Vedci upriamili pozornosť na to, ako sa predmet skúmania dostal vôbec do Talianska. Snažili sa zrekonštruovať cestu plátna z Jeruzalema do Turína. To v snahe prísť na koreň veci pomohlo len čiastočne.

Už predtým, ako Pia spustil doslova šialenstvo ohľadne plátna, bolo plátno kresťanských veriacich predmetom uctievania. Skutočne veriaci o pravosti plátna nepochybovali. Cirkevné autority však tak jednoznačný postoj rozhodne nemali.

Písal sa koniec 19.storočia. Nastúpila veda. Nechceme veriť, chceme skutočne vedieť. Prichádzali prvé odpovede – materiál pochádza z obdobia, kedy žil Ježiš Kristus. Zvyšky peľu a spór poukazujú na východostredomorskú flóru. Izraelskí botanici dokonca prehlásili, že peľ pochádza z rastlín, ktoré v regióne Jeruzalema kvitné presne v období Veľkej noci – teda v čase, keď bol Ježiš ukrižovaný.

Obrovská vlna optimizmu, že plátnu je Ježišove sa utlmila v roku 1988 prostredníctvom metódy C14. Nezávisle od seba skúmali plátno 3 laboratória. Na základe tejto metódy dospeli vedci k presvedčeniu, že plátno bolo vyrobené medzi rokmi 1260 až 1390 – teda ide o falzifikát, pochádzajúci zo stredoveku.

Bolo potrebná však zodpovedať aj ďalšiu otázku. Ako sa tak zreteľne mohol obrys tela dostať na plátno? Objavilo sa množstvo teórií. Veriaci trvajú na svojom presvedčení. Vedci však oponujú tým, že ide len o zmes fyzikálnych a chemických reakcií.

V roku 2014 prišiel taliansky fyzik s novou hypotézou. Podľa neho sa vplyvom zemetrasenia  v čase, keď Ježiš zomrel, uvoľnili neutróny, ktoré zodpovedajú za podobizeň aj za nesprávne datovanie uhlíkovou metódou C14.

O tom, či je rubáš pravý, alebo či sa jedná prosto o falzifikát zo stredoveku sa vedú debaty aj naďalej.

V roku 2015 bola v Turíne otvorená výstava tohto plátna. Húfy zvedavcov sa sem hrnuli v obrovských masách, aby videli práve tento záhadný exponát. Dokonca sám pápež František priletel do Turína a vzdal úctu záhadnej plachte. Kvôli sporným názorom plátno cirkev nevyhlásila za relikviu. Zatiaľ ho však môžeme obdivovať ako ikonu.