Legendárny model súčasnej automobilky Mercedes-Benz oslavuje neuveriteľné 40.narodeniny. Ako vyzeral vývoj automobilu, ktorý sa stále vyrába a predstavuje ikonu nielen medzi off-roadami?
Mercedes-Benz triedy G bol prvým osobný povojnovým off-roadom Mercedesom. Predtým sa Daimler respektíve neskôr Daimler v spolupráci s Benzom venoval autám, ktoré jazdia aj mimo spevnenú cestu. Jednalo sa však predovšetkým o úžitkové vozidlá a vozidlá pre armádu. Aj trieda G slúžila v armáde, postupom času sa ťažké off-roady premenili na luxusné verzie. Tie do terénu zavítajú v menšej miere, avšak schopnosť čeliť náročným podmienkam rozhodne nestratili.
Jedným z takých off-roadov je rozhodne trieda G, typická svojimi nezameniteľnými hranatými tvarmi. Ako partner pre vývoj a výrobu tohto modelu bol zvolený rakúsky Steyr-Daimler-Puch, ktorý disponoval hmatateľnými skúsenosťami v oblasti pohonu 4×4. Naviac sa jednalo o pobočku Daimler-Motoren-Gesellschaft založenú v roku 1899. O 10 rokov neskôr sa osamostatnila, v roku 1928 došlo k zlúčeniu Austro-Daimleru s Puchem a začiatkom tridsiatych rokov pribudol do portfólia Steyr. Šéfkonštruktérom bol mimo iných aj Ferdinand Porsche (áno – presne ten F. Porsche, ktorý založil luxusnú automobilku vyrábajúcu športové automobily).
Mercedesy triedy G sa dodnes v Grazi vyrábajú. Géčko používali a používajú nie len vojaci, ale aj horskí záchranári, lesníci, hasiči, policajti, či rôzne pracovné čaty. Mercedes triedy G – vďaka svojim vlastnostiam – nechýba ani v garáži dobrodruhov po celom svete.
História dnešnej triedy G začala v lete v roku 1969. Presnejšie – začalo sa diskutovať medzi západonemeckou a rakúskou stranou o možnej spolupráci. Plánom bola spolupráca vo viacerých automobilových segmentoch. Nakoniec sa však dohodli len na off-roadoch a autobusoch.
V roku 1971 sa myšlienka začala pretavovať do skutočnosti. Schopnosti jazdy v ťažkom teréne museli zostať zachované – avšak – nové auto nemôže mať jazdné vlastnosti nákladného auta.
Viacúčelové auto s užitočnou hmotnosťou od 700 kg do 1 tony nemalo ambíciu stať sa bestsellerom. Daimler-Benz odhadoval produkciu na úrovni 10 tisíc kusov ročne, v dvojzmennej prevádzke. Pôvodná séria s označením W460 zaznamenala debut začiatkom roka 1979 vo francúzskom meste Toulon. Novinári si model mohli vyskúšať na okruhu Paula Ricarda u Le Castellet, ktorý bol v tom čase – ale aj v súčasnosti – okruhom Grand Prix francúzskej F1. Po testovacích jazdách sa v novinových plátkoch hromadili superlatívy.
Motorizácie
Dodávali sa štyri motorizácie: štvorvalcové diesely OM 616 240 GD/53 kW, radové naftové päťvalcové OM 617 300 GD/59 kW a zážihové štvorvalce M 115 230 G/66 kW s karborátorom Stromberg aj šesťvalce M 110 280 GE (2,75 l/115 kW) s nepriamym mechanickým vstrekovaním Bosch K-jetronic.
O prevod rýchlostí sa starala štvorstupňová priamo riadená prevodovka, ktorá mala redukciu. Karosárske varianty bolo spočiatku 5: otvorená s plátenou strechou a uzavretá na krátkom rázvore, respektíve dlhý station wagon s dvoma pármi dverí, ďalej panelová dodávka tzv. Kastenwagen bez zadných bočných okien (ale iba ako dvojdverová). Kratšie verzie merali niečo pod 3,95 m, tie dlhšie zasa tesne pod 4,4 m. Boli široké len 1,7 metra, čo dokonale vystihovalo potreby úzkych alpských cestičiek.