Vatikán a mafia. Pre väčšinu sveta dva protiklady. V roku 1982 však vyšli na povrch skutočnosti, ktoré otriasli základmi rímsko-katolíckej cirkvi. Bol to práve nález mŕtvoly v centre Londýna, ktorým sa táto kauza začala. Nález nebol ničím príjemným na pohľad. Okolo krku malo telo obkrútený červený povraz a druhý koniec bol priviazaný o most s názvom Blackfriars Bridge. Most spája londýnsku City s časťou Southwark. Spodná časť kolísajúceho sa tela sa nachádzala v špinavých vodách rieky Temža. Vo vreckách sa našli tehly, falošný pas a devízy vo vysokej hodnote.
Identifikácia tela prebehla rýchlo. Jednalo sa o bezduché telo Roberta Calviho. Nešlo o „človeka milión“. Tento Talian s fúzikmi bol známou osobnosťou predovšetkým na križovatke svetového obchodu, mafie a Vatikánu. Po smrti na povrch skrz médiá vyplávali mnohé informácie o živote Calviho.
Calvi sa narodil v Miláne. Vďaka svojim pozoruhodným kontaktom, pracoval na čele peňažnej inštitúcie s názvom Banco Ambrosiano najprv ako generálny riaditeľ, neskôr sa stal prezidentom. Táto banka patrila medzi top talianske súkromné banky. Jej význam pod vedením Calviho rástol a stala sa súčasťou globálneho bankového sveta. Jej zákazníkom bol Vatikán, ale aj mafiánski bossovia z Európy. Títo ľudia vedeli oceniť Calviho diskrétnosť a vybavovanie transakcií pochybného druhu svojich klientov. Pod Calviho vedením fiktívne schránkové firmy ako klienti banky či pranie peňazí prekvitalo.
Na výplatnej listine mala banka politikov, ktorí zabezpečili plynulý chod záležitostí. Calvi mal veľmi úzke spojenie s tajnou lóžou P 2. Spolupráca s Vatikánom bola pre Calviho veľmi výhodná, predovšetkým pre vtedajší prísny dohľad nad vývozom devíz. Vatikánska banka bola od týchto dohľadov oslobodená. Calvi udržiaval dobré vzťahy s biskupom Paulom Casimirom Marcinkusom, ktorý bol v tom čase najvyšším šéfom pápežskej pokladnice. Služby si navzájom oplácali a tak Calvimu prischla prezývka „Boží bankár“.
Karta sa však obrátila. Vlastné ego vie byť nepriateľ. Calvi nadobudol pocit, že je v obchodoch neomylný. Vzťahy sa narušili aj z dôvodu, že Calvi svojim klientom ukazoval, že sú bez neho stratení a že ho bytostne potrebujú. Do kuloárov sa dostali výroky ako „Pápež musí odstúpiť, keď sa mi niečo stane.“ alebo „Keď zaspievam, Vatikán sa zrúti.“ a podobne.
Aj vďaka tomu Banco Ambrosiano upadla do finančnej depresie. Calvi stratil prehľad o obchodoch. Calvimu sa kvôli prepadom banky vyhrážali žalobou. Rozhodol sa v sprievode svojho strážcu opustiť Taliansko. Ubytoval sa v skromnej izbe v Londýne s falošným pasom.
Či sa v jeho prípade o pár dní neskôr jednalo o samovraždu alebo vraždu, nebolo je jasné. Samovražda však do profilu Calviho nezapadá. Calviho okolie sa odmietalo zmieriť s tým, že išlo o samovraždu. Teda vražda, ktorá mala vyzerať ako samovražda? Podozrivých bolo hneď niekoľko. Predovšetkým v radoch mafie. V roku 1998 exhumovali pozostatky bankára. Po dôkladnej obhliadke sa zistilo, že išlo o vraždu. Calviho mali zaškrtiť na smetisku a následne nechať visieť na londýnskom moste.
Jeden zo zainteresovaných sa vyjadril: „Skutoční vrahovia nebudú nikdy odsúdení, lebo Taliansky štát a príslušníci lóže P 2 sa navzájom ochraňujú.“.
