Slovenské hory, lesy či lúky sú dokonalým dielom matky prírody. Výnimkou určite nie sú Chočské vrchy, ktoré sú súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Tieto vrchy majú na dĺžku viac ako 24 km a ich najvyšším bodom je majestátny kopec nesúci názov Veľký Choč.
Dominantný vrch sa týči až do výšky 1 611 m n.m. a je označovaný za kopec, ktorý ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku vôbec. Tvorený je skalnými bralami a obrastený nízkou kosodrevinou. Obklopený je viacerými menšími vrcholmi, ako Predný Choč, Zadný Choč, Stredný Choč a Malý Choč. Oficiálne na kopec vedú štyri turistické trasy z Jasenovej, Lúčok, (obe červené) Likavky (červená aj modrá) a Valaskej Dubovej (modrá). Na chodníky sa však dá napojiť aj z Vyšného Kubína.
Prečítajte si aj: Chopok, legenda Nízkych Tatier, ktorá ukrýva podstatu energie
Pre mnohých najkrajšie, ale pomerne frekventované sú trasy z Vyšného Kubína a Lúčok. Tie údajne ponúkajú najkrajšie panorámy. V našom prípade sme však zvolili trasu z malej obce Valaská Dubová (najkratšia), ktorá leží v nadmorskej výške 662 m n.m.
Túru po tejto trase možno označiť za stredne náročnú, predovšetkým z hľadiska členitosti terénu a stúpania, ktoré miestami pôsobia pomerne strašidelne. Veľký Choč je obľúbenou turistickou lokalitou. Nie však tak, aby ste si nevychutnali súžitie s prírodou. Po príchode do obce Valaská Dubová po pravej strane (pri cintoríne) uvidíte parkovisko, ktoré môžete využiť, ak ste motorizovanými turistami. Druhou možnosťou je parkovisko (pri futbalovom ihrisku), ku ktorému vás tiež budú navigovať dopravné značky. Hoci jeho dostupnosť je pomerne „krkolomná“, miesta na zaparkovanie budete mať dosť.
Túra sa začína krátkou cestičkou skrz obec. Následne sa dostávate na kamenistú cestu, ktorú po pravej ruke lemuje horský potok. Neskôr sa dostanete k časti, kde si môžete pitnú vodu z potoka nabrať. To odporúčame, pretože ďalšia pitná voda je poriadny kus cesty. Po krátkej chôdzi do mierneho kopca sa dostanete do lesa.
Prečítajte si aj: Strážov je vrchom, ktorý prináša zážitok i emócie
A tu sa začína zhurta, pokojnú chôdzu nahradí mierne stúpanie a kráčať sa už bude ťažšie. Chôdzu spomalí predovšetkým kamenistý – skalný terén a v našom prípade aj poriadne dusné počasie, ktoré bolo spôsobené búrkovou aktivitou z predošlých dní. Táto cesta vedie k Strednej Poľane. Miestami sa dosť zužuje, no nečakajte žiadne serpentíny alebo odbočky. Väčšina cesty popod Soliská až na Strednú poľanu je iba o priamom stúpaní hore.
Potom, čo sa dostanete na Strednú Poľanu (horská lúka), smerovník vás bude navigovať na zelenú trasu, smerom na Veľký Choč. My sme sa však vybrali zimnou trasou (červená), ktorá je o niečo náročnejšia, no oku viac lahodiaca. Terén je opäť strmý a vedie vás až smerom k Drapáču, čo je cesta zaistená reťazami. Pre menej zdatných turistov určite odporúčame sledovať zelenú značku. Pri spätnom pohľade sa vám ešte naskytne pohľad na Hotel Choč, ktorý si po príchode na Strednú poľanu nevšimnete, pretože je v malom údolí. Za pomoci reťazí sa už vydriapete najstrmším úsekom a pomedzi kosodreviny smerujete k samotnému vrcholu.
Čochvíľa už stojíte na majestátnom skalnom vrchole Veľkého Choča a vychutnávate sľúbený kruhový výhľad. Hoci nám ho na jednu stranu zastreli búrkové mračná, celkový dojem to vôbec nepoznačilo. Veľký Choč s pokojom na srdci možno zaradiť medzi kopce, ktoré ponúknu najkrajšiu panorámu. Emócia, ktorú vo vás Veľký Choč vzbudí, je spojená s hrdosťou na krásu krajiny, ktorú vidíte. Zároveň máte pocit, že na vrchole by ste vedeli zotrvať dlhé hodiny. A ak vás nevystraší hromobitie, ako tomu bolo v našom prípade, pokojne si atmosféru vychutnávajte ďalej.
Zostup dole sme absolvovali po rovnakej trase cez Drapáč smerom k Strednej Poľane, pomedzi Soliská a následne prudkým zostupom až do Valaskej Dubovej.
POZOR! Na našej prírode, lesoch a horách nám záleží. Pri túrach skrz slovenskú prírodu sme si nemohli nevšimnúť, že odlesňovanie našich hôr a devastácia prírody sú krutou realitou. Ak chcete aj vy bojovať za záchranu našich lesov a zastaviť bezohľadný výrub stromov, navštívte stránku Mysmeles.sk a dozviete sa viac. Ďakujeme.
Autor: Denis Ruščák
Foto: Kristián Vrábel
