O sile čínskej ekonomiky, ktorej sa obáva aj sám Donald Trump sa už hovorí niekoľko rokov. O tom, že Čína je ekonomický gigant niet pochýb. Veď jasným dôkazom toho, že Čína je silný ekonomický hráč je i obchodná vojna s USA. Po dobe pandémie by sme len ťažko hľadali krajinu, ktorá by nezažila ekonomický prepad alebo aspoň mierny pokles životnej úrovne. Ako s krízou naložila Čína?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že Čína je považovaná v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19 za „krajinu nula“. Teda krajinu, kde všetko vypuklo. Bude to tak znieť trocha nadnesene, no kým väčšina krajín dúfala, že sa koronavírusu vyhne, Čína mala už dávno pripravené prostriedky a nástroje, ktorými chcela s recesiou svojej ekonomiky bojovať. Ak by sme si chceli trocha rypnúť, Čína vlastne koronavírusom dostala väčšinu ekonomík, aj tých silných, do pozície, kde sa ona sama nachádzala už pred vypuknutím pandémie. Je to tak, čínsky ekonomický rast sa zastavil už dávno predtým, ako pandémia koronavírusu vypukla
Čínska ekonomika totiž nie je úplne taká, ako sa o nej zvykne hovoriť. Prvá vec je tá, že ich grafy a výsledky hospodárenia nemožno vždy považovať za úplne pravdivé a presné. Koniec koncov, bola to práve čínska vláda, ktorá falšovaním indexov hospodárenia zavádzala vlastné podniky, pretože tie zaznamenávali dlhodobo obrovský rast a mali nárok na štátne prémie. Čo pochopiteľne, Čína nemohla z dlhodobého hľadiska udržať.
Druhá vec je, že čínska ekonomika by sa dala charakterizovať ako bublina. Ešte skôr, ako sa začalo hovoriť o pandémii, čínska trhová politika sa potichu začala meniť – dochádzalo ku korekcii. Obchodná vojna s USA rozhodne Číne neprospela, no isté je to, že Čína by recesiu zažila aj bez toho, že by sa musel do sveta rozšíriť nejaký Covid-19. A toto Čínska ľudová banka (PBOC) dobre vedela.
Peniaze netlačia, len ich uvoľňujú
Európska centrálna banka (ECB) je už viac ako šesť rokov v mínusových hodnotách a o tom, že Američania a ich ďalšie generácie budú žiť ďalšie tisícročie (ak tak ďaleko dôjdeme) v dlhoch, by sa mohli písať roráty. Napriek tomu si v Európe a Spojených štátoch (FED) tlačíme miliardy eur a dolárov. Je to riešenie? V podstate sa len hovorí o odďaľovaní nevyhnutného. Pád si teda oddialime, ale hlavne, že situáciu nejako riešime. To je iná kapitola.
Čína to robí trocha inak. Hoci, a teraz sa držte, pre mnohých najsilnejšia ekonomika sveta má národný dlh, ktorý presahuje až 300 % HDP samotnej krajiny. Paradox je, že Čína zažívala obrovský a rýchly vzostup ekonomiky posledné desaťročia, no takýto agresívny rast nie je možné dlhodobo korigovať. Keď počúvame o miliardách, ktoré uvoľňuje ECB alebo FED, čínska PBOC naliala v porovnaní s nimi do ekonomiky drobné. Aspoň na oko. V priebehu niekoľkých mesiacov uvoľnila niečo okolo 260 miliárd. Z toho 90 miliárd išlo bankám.
Čínska centrálna banka takisto znížila úrokové sadzby. Čína si musí dávať pozor na hodnotu svojej meny. Na svetovom trhu totiž vo veľkom obchoduje s dolármi, no a tak, aby udržala čínsky jüan v rovnováhe a neprepadol sa, musela nejaké peniaze začať tlačiť, teraz si však uvedomuje, že nové peniaze v obehu z dlhodobého hľadiska ekonomike nepomôžu.
Málo komerčných bánk, lepšia kontrola
Samozrejme, diktatúra má svoje výhody a mohli by sme o nich polemizovať, no nejaké rozhodne sú. Na rozdiel od západných krajín, čínsky bankový sektor je omnoho lepšie regulovateľný. Môžeme povedať diktátorsky? Možno áno, pretože komerčné banky sú od Čínskej ľudovej banky doslova závislé.
Prečítajte si aj: Čo sa to deje s Teslou – 5 dôvodov extrémneho rastu!
PBOC vždy jasne určuje pravidlá a udáva mantinely. To je však jedna z „výhod“. Čínsky bankový sektor totiž vôbec nie je neefektívny. Práveže systém čínskeho bankovníctva ukazuje, že je stabilnejší a schopnejší odolať aj takým výzvam, akým je celosvetová pandémia. V krajine sa nachádza rádovo o stovky možno tisícky komerčných bánk menej ako v Európe či v Spojených štátoch. Úrokové sadzby, ktoré bankám PBOC nastolí, musia prijať. Teda môžu, ale vlastne by mali, takže musia.
Čínska ekonomika sa chráni v takom móde, ako to plánovala ešte pred vypuknutím pandémie. Jediný rozdiel je v tom, že teraz musela PBOC niektoré opatrenia aplikovať v praxi rýchlejšie a bojovať aj so zdravotnou krízou. Čína však mala plán, vedela, čo chce robiť. Rast jej ekonomiky bol dlhý a prepad sa dal očakávať. Tlačením peňazí, ako to robíme v Európe, by svoju recesiu krajina len odďaľovala.
Zároveň však Čína vie, že svoj jüan musí udržať v rovnováhe, a preto ich tlačiť bude, no do obehu v blízkej dobe nepôjdu. Čas teda ukáže, ktorá z ekonomík sa bude zotavovať najrýchlejšie a ktorá najdlhšie. Už teraz však Čína hlási, že za posledný štvrťrok jej ekonomika vzrástla o 3,2 %. Číne je však čoraz ťažšie dôverovať. Tak si počkajme.
