Práve dnes 9. novembra uplynulo 30 rokov odvtedy, čo hranica medzi západným a východným Nemeckom prestala existovať. Potom, čo mal už východ plné zuby komunistického režimu a postupne padali múry, odstraňovali sa ploty v iných krajinách na východe, východní Nemci sa rozhodli pre zjednotenie svojho územia. Spustili tak masové zemetrasenie.
Zlomový okamih v súvislosti s Berlínskym múrom nastal po konci druhej svetovej vojny (8. máj 1945). Vtedy sa krajina rozdelila na základe Postupimskej konferencie na sovietsky (komunistický) blok a zvyšok západu. Celkovo šlo o štyri bloky (USA, Veľká Británia, a Fancúzsko) vrátane toho východonemeckého. Na tie sa rozdelil i samotný Berlín. Práve v noci z 12. na 13. augusta 1961 začali nemeckí vojaci obsadzovať hranicu k západnému Berlínu a prerušili akékoľvek spojenie. Následne začali s výstavbou múru. Berlínsky múr mal celkovo dĺžku 120 km.
Po jeho dostavaní dochádzalo často k pokusom o útek zo západného do východného bloku. Počas existencie múru bolo pri úteku zastrelených viac ako 238 osôb. Za pokus o útek bolo odsúdených a potrestaných viac ako 75 000 občanov.
Prečítajte si aj: Nirmal Purja alebo ako zdolať štrnásť osemtisícoviek za 189 dní
Vo východnom bloku to vrelo a nielen v Nemecku. Postupne sa komunistický spôsob vlády začal rúcať a ľudia boli viac a viac nespokojní. To bol impulz pre východných Nemcov. 4. novembra sa prodemokratickej demonštrácie zúčastnilo milión ľudí a o tri dni na to, nemecká vláda odstúpila. 9. novembra 1989 prichádzali k múru tisícky občanov a hraničná stráž bez väčšieho odporu dovolila ľudom radostne múr rúcať. Od toho okamihu už východný Nemec nikdy viac nebol na západe emigrantom, ale skutočným Nemcom tak, ako tomu bolo kedysi.
Nemecká kancelárka v dnešnom príhovore pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru citovala slová bývalého československého prezidenta Václava Havla. „Žiadne múry, ktoré rozdeľujú ľudí a obmedzujú slobodu, nie sú tak vysoké ani tak dlhé, aby nemohli byť zničené.“
Osláv sa v sobotu zúčastnila aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá podobne ako ostatné hlavy štátu, vložila do múru ruže, ako pripomienku jeho pádu a uctenie si obetí.